óda na dobrú chuť

Nočná šnúra, radovánky skaly vzlyky kliky

rôznorodé sú svety, vety...

príbehy v skrinke plnej obrázkov

zvuky trúbok, búrok, cinká kov

slastný povzdych, keď iskra bliká, hormón tiká

v pletive silikónu fotón ladí,

ktorí s ktorím zablikajú na poradí

ktorých je mnoho a dosť nerozhodných, predstáv plodných

honiac víziu rozkošnosti u slepých známostí.

Rôznorodé sú vízie, občas provízie

import eskort deviácie...

©2011 enyon eugenius

barbarská modrá rasa, telekinéza so Savi3 a upírsky strom...

Neviem či aj vám,ale pôvodne mi to prišlo pútavé, keď nás prišla obsadiť modrá rasa, povedzme že polobohov. Ani z toho kopca, keď sme sa všetci štyria rozdelili sa nám nepodarilo ujsť. Keďže vidia aj infra, tak je to ťažké. Ale čo som videl na ich základni a pri náhľade do ich histórie, sú rovnaký barbari ako pred par tisíckami rokou. Ale tak čo by sme chceli od kvázi monarchistickej spoločnosti, i keď ju vedú modro-kožé bytosti vzdialene podobné humanoidom s telepatiov a telekinézov a kto vie čím ešte. Len po tom bojovníkovi, ktorí chcel byť najatý vládkyňou na nejakú vraždu, nastáva spomienkoví šum...
Keď som sa ocitol u nás na sídlisku. Kto vie ako som sa tam ocitol, proste som prišiel k dverám ako na obchodíku zatiahnutých kovovou roletou. Dole som ich roletu odomkol posunul na vrch. Za ňou boli dvere do ľava a rovno. Tak som odomkol tie do ľava, to bol vchod do celého vchodu činžiaku. Tak som odomkol tie dvere rovno a za nimi boli priame schody a na ich konci dvere, asi na prvom poschodí. Tie som si tiež odomkol. Bol to prázdny byt, už si nespomínam po kom, ale boli buď minimálne odsťahovaný alebo maximálne mŕtvy. :) No proste sme tam mali nahádzaných pár vecí ako má niekto na povale. Tak som sa tam prehraboval. Bola tam aj veľká čierna helma ako zo StarWars. Plastová a keď ste stlačili vankúšik čo z nej trčal ešte aj kecala takým hrubočizný hlasom. No proste sa to tvárilo ako moje haraburdy i keď som také veci asi ani nikdy nemal. Pri odchode von (nakoniec som tam asi prišiel zbytočne, lebo som si nič nevzal) som sa musel vrátiť ešte pre kľúče ktoré boli aj tak v mojom vačku. To som ale šikovný. Ešte som sa otočil a podal si šálku. A naozaj to fungovalo. Nepodal som si ju totiž hocijako! Na prvý pokus síce zletela na zem, ale potom mi už pristála v rukách. Jéj telekinéza! Tak som s tým spravil ešte pár pokusov. A rozumne si vravím, že teraz už som sa zobudil, toto nie je sen, ved pozri ako to vyzerá reálne všetko. Aj tie blbé dvere musím zamknúť. Tak som bol celý rad ,že mi ide telekinéza. :D Čo na tom, že pri východe von už vchod vyzeral ináč, síce sa rovnako zamykal veľkou železnou roletou. Tak dvere boli pozamykané, už len roletu. Len kde je kľuč od rolety keď nie je z ostatnými na krúžku? Kľúče od rolety boli na druhom krúžku odpojené a schované v zadnom vrecku. Napadlo ma, že som v tom mŕtvom byte asi na seba chytil dákeho zlomyseľného škriatka, či ducha. Ako ináč by sa mi odpojili a dostali do iného vačku? V tomto momente mi vôbec neprišlo divné že sa mi tie kľúče v rukách každým pohľadom menia... Pravdepodobne som prešiel na druhú stranu ihriska, cez trávu a chodníky, čo máme za činžiakom. A sadol som si tam pri jeden vchod. Predpokladám, pretože si pamätám iba to že som tam proste už sedel. ( Spomienkový šum :) ) Bolo totiž príjemne slnečné popoludnie a tak som sedel na rozhraní tieňa stromu a presvitajúcich lúčov slnka. Netuším kedy tam vlastne prišiel ten strom. Ale keď okolo prechádzala mladá slečne v čiernej ozdobnej sukni na bicykli tak tam už proste bol. Prešla okolo mňa, a ja som po pár sekundách spýtavo zakričal: "Zuzkáá?" Dievča v tom momente majstrovsky zaflekovalo a obzrelo sa. Pripedálovala tých pár metrov späť predo mňa a nechápavo na mňa pozerala. "Ahoj, to som ja Enyon." vysvetľujem. Tak sa Zuzka alebo Savi3 nejak rozjasnilo, ale čo to za vetné konštrukcie začala splietať si už nepamätám. Asi bol práve vznešený pondelok. Bohužiaľ tam niekde nastáva šum... :)
A ocitáme sa v pralese na obrovskom strome. Naozaj obrovskom pretože sa na ten strom zmestí celí malí les. Problém bol len v tom, že to bol upírí strom, a slepí upíri nás tam akosi lovili... Neviem, proste som utekal úplne, úplne najvyššie ako sa dalo na kopec a vyšplhal sa úplne na vrch stromu. Vtedy sa z toho lesa stal ten velikánsky strom ktorí trčal ako obrovitánsky útes nad priezračnou bledozelenou plytkou plážou. Nuž, ale na najvrchnejšom konári tiež posedával upír s bielymi trojuholníkovými očami. Položil mi ruku na plece. Tak totiž nejak zisťovali či si človek a teda jedlo, keďže nevideli. Ja som mu tak iniciatívne položil ruku tiež na rameno. Očividne ho to zmiatlo lebo sa namiesto toho aby ma zožral začal so mnou baviť. Vtedy som uvažoval či si to s ním skúsim vykecať už keď sme nastolili toľkú dôveru. Len som tú dôveru zradil a zhodil ho z toho stromu dole. A upír padal a padal a padal a rozpleskol sa asi v 20cm vode. Potom vstal , začal kričať a zaujímave ,že dobehol ku mne prvý a sním ďalší traja upíri z pláže za kratšiu dobu než trval jeho samotný pád. Nuž a asi ma zožrali. Pretože potom sa predomnou objavila obrazovka , kde boli ikonky troch upírov na ľavo a hore ikonky troch ľevíkov s ktorých jeden som bol ja (ale predstavte si mladého Simbu, lebo hrivy sme ešte nemali. :) ) Medzi nimi bola mriežka s číslami a bolo treba rozdeliť cenné mäso jednotlivým upírom. Teda moje mäso malo najviac bodov a teda najväčšiu cenu, lebo som toho upíra asi najviac nasral. A o to asi v tej hre šlo alebo čo to bolo.
Potom šum, vstávanie a toto siahodlhé zapisovanie. Hej toto už je realita som si istý. :)

PS: ak sa vám nepáčila gramatika, tak mi pošlite opravu, napíšem vám za to credits a odkaz na vašu stránku do tohto príspevku :P

No returns...

Tak a ide sa vpred!!!

Bratislavský fotomaratón 2009

Jeden podarený víkend, začínajúci 18.09. 2009 DevMeeetom vo večerných hodinách (pre niektorých trvajúci do ranných hodín) a pokračujúci v Sobotu 19.09. 2009 mojou účasťou na fotomaratóne v Bratislave. Žiadna sláva... čo dodať?
Nachodil som sa BA a h**** z toho. :) Ani som nevedel, že tento rok bude možné za fotomaratón hlasovať, ale už to viem a z toho dôvodu vám chcem dať možnosť za mňa zahlasovať, tak ťahajte, ale švihom!

Nuž a toto som nafotil:

tak toto bolo to najjednoduchšie ;)
moje REGISTRAČNÉ ČÍSLO

TICHO PRED
DVANÁSTA ODBILA

NÁDYCH

RASTIEM
ŽIVÍ SEN

ZÁTIŠIE

(už uplynuli vyše 4 hodiny)
NA JAZYKU

CELÝ ČLOVEK

SMIECH

BLÍZKE DUŠE

NA VÁŽKACH

( a posledne foto zo zúfalstva :) )
ZASPALA

No, moja séria je zavesená tu: fotomaraton.sk/391 : v prípade že by ste sa chceli registrovať, a dať mi aspoň 1* hviezdičku.

Predstavujem: Črevný Produkt

Už to tak býva... Ľudia sa aj na chatoch nudia a tak vymýšľajú čo by vyviedli. Tak to jedného príjemného večera skončilo i na deviantArt chate SlovenskyPokec , že vznikol Črevný Produkt. A veľmi rád sa tu a teraz s vami podelím o jeden z produktov.

Celovečerná Dráma

22:09:31 «MeNTaLPSyCHo» Kto to bol, ze mi z ruky uklzol?
22:15:14 «Seleenee» ťažko povedať, ale asi z toho vyviazol
22:17:02 «enyon» tak si sadnem a dalej hladím na svoje uklznute ruky...
22:17:32 «finiteInfinityQ» Oprasujem ich od usadenej hladkej muky
22:18:09 «MeNTaLPSyCHo» po oblohe pritom skusane Slnko bludi
22:19:16 «Seleenee» a čakám na stoky ľudí..
22:19:23 «Seleenee» ľudí, ktorí neprídu
22:20:48 «MeNTaLPSyCHo» ludi, ktori nepiju
22:21:12 «enyon» ludí ktorí nezhnijú... už blúznim
22:21:21 «enyon» zhnijú , zhniju všetci, zhnije všetko
22:22:44 «Seleenee» ako v hrobe dedko
22:23:13 ** kiynley has joined
22:23:14 «MeNTaLPSyCHo» drama zacina smelo
22:23:47 «finiteInfinityQ» kdesi zahrmelo delo
22:24:28 «Seleenee» no veľmi nás to nebolelo
22:24:48 «enyon» to vojaci modrých legii išli ta
22:24:48 «finiteInfinityQ» padlo na zem bezvladne telo
22:24:55 «MeNTaLPSyCHo» stali sme vsak nedaleko
22:26:53 «finiteInfinityQ» trvalo to veky vekov
22:27:35 «enyon» a pritom to bola len chvíla môjho šialenstva
22:28:20 «MeNTaLPSyCHo» ked som to telo vliekol, oh to telo!
22:28:44 «Seleenee» mal som chuť ho rozpárať na dva
22:28:54 «enyon» polku zakopať
22:29:50 «finiteInfinityQ» no musel som tam ostat stat
22:30:24 «MeNTaLPSyCHo» slepo sa pozerat
22:30:43 «kiynley» a popritom sa trochu sťať
22:30:51 «Seleenee» na mŕtve hviezdy na oblohe
22:31:53 «finiteInfinityQ» citim tazobu v lavej nohe
22:32:40 «enyon» či v pravej... kto to vie , ja nie , blúznenie
22:35:47 «MeNTaLPSyCHo» sumafuk, ked chodim hore-dole
22:41:45 «kiynley» po stodole!
22:42:38 «kiynley» a ruky nemam hore ale dole!
22:43:01 «MeNTaLPSyCHo» vobec moje ruky divne su
22:47:01 «kiynley» ked sa len takto bez vkusu
22:47:08 «kiynley» hompáľaju ponize obrusu
22:50:12 «MeNTaLPSyCHo» kde sa nohy, popletene od vkusu,
22:52:01 «kiynley» ponáraju do hnusu
22:52:41 «enyon» čo z mojej duše vytiekol
22:55:30 «kiynley» už tri litre, mam zavrat
22:55:57 «Seleenee» toho jointa si nabudúce nesmiem dať
22:57:10 «enyon» a hlavne to s borovičkou mixovať
23:00:46 «enyon» Moja matka mi vravievala ... aby som nepil , až kým ju raz otec alkoholik na smrt nezbil ...
23:01:32 «kiynley» a co som mal robit ja? bez mamy...
23:02:55 «MeNTaLPSyCHo» bez tatka kladivarka
23:04:40 «kiynley» postara sa o mna moja starka
23:04:42 «Seleenee» tak akurát som sa modlil, aby zima nebola mi
23:05:19 «MeNTaLPSyCHo» zjavil sa tam pri stene
23:07:25 «enyon» prizrak minulosti krvavej
23:07:34 «Seleenee» a s vajcom v ruke hádže oči jak zviera opustene
23:12:34 «kiynley» co som ja vlk, liska ci ine plemä?
23:13:56 «enyon» už len sa rozhodnut či v sebe vzkličiť zla lebo dobra seme
23:14:13 «MeNTaLPSyCHo» a tak, ako ludska bytost,
23:14:34 «Seleenee» uf.. to je sprostosť
23:17:02 «enyon» zalejem obe a počkám ktore vzíde, jedno druhé, žiadne obe
23:17:40 «kiynley» ja blbec ved nemam hlinu!
23:20:18 «MeNTaLPSyCHo» stratil som aj slinu
23:25:28 «Seleenee» nu nu
23:25:39 «MeNTaLPSyCHo» haf haf
23:25:47 «enyon» mna mnau
23:26:00 «enyon» pichnem si ešte trocha
23:26:07 «enyon» a zomriem jak bzdoacha
23:26:30 «enyon» «end»

Zúčastnené strany: MeNTaLPSyCHo , Seleenee , enyon , finiteInfinityQ , kiynley ;