barbarská modrá rasa, telekinéza so Savi3 a upírsky strom...

Neviem či aj vám,ale pôvodne mi to prišlo pútavé, keď nás prišla obsadiť modrá rasa, povedzme že polobohov. Ani z toho kopca, keď sme sa všetci štyria rozdelili sa nám nepodarilo ujsť. Keďže vidia aj infra, tak je to ťažké. Ale čo som videl na ich základni a pri náhľade do ich histórie, sú rovnaký barbari ako pred par tisíckami rokou. Ale tak čo by sme chceli od kvázi monarchistickej spoločnosti, i keď ju vedú modro-kožé bytosti vzdialene podobné humanoidom s telepatiov a telekinézov a kto vie čím ešte. Len po tom bojovníkovi, ktorí chcel byť najatý vládkyňou na nejakú vraždu, nastáva spomienkoví šum...
Keď som sa ocitol u nás na sídlisku. Kto vie ako som sa tam ocitol, proste som prišiel k dverám ako na obchodíku zatiahnutých kovovou roletou. Dole som ich roletu odomkol posunul na vrch. Za ňou boli dvere do ľava a rovno. Tak som odomkol tie do ľava, to bol vchod do celého vchodu činžiaku. Tak som odomkol tie dvere rovno a za nimi boli priame schody a na ich konci dvere, asi na prvom poschodí. Tie som si tiež odomkol. Bol to prázdny byt, už si nespomínam po kom, ale boli buď minimálne odsťahovaný alebo maximálne mŕtvy. :) No proste sme tam mali nahádzaných pár vecí ako má niekto na povale. Tak som sa tam prehraboval. Bola tam aj veľká čierna helma ako zo StarWars. Plastová a keď ste stlačili vankúšik čo z nej trčal ešte aj kecala takým hrubočizný hlasom. No proste sa to tvárilo ako moje haraburdy i keď som také veci asi ani nikdy nemal. Pri odchode von (nakoniec som tam asi prišiel zbytočne, lebo som si nič nevzal) som sa musel vrátiť ešte pre kľúče ktoré boli aj tak v mojom vačku. To som ale šikovný. Ešte som sa otočil a podal si šálku. A naozaj to fungovalo. Nepodal som si ju totiž hocijako! Na prvý pokus síce zletela na zem, ale potom mi už pristála v rukách. Jéj telekinéza! Tak som s tým spravil ešte pár pokusov. A rozumne si vravím, že teraz už som sa zobudil, toto nie je sen, ved pozri ako to vyzerá reálne všetko. Aj tie blbé dvere musím zamknúť. Tak som bol celý rad ,že mi ide telekinéza. :D Čo na tom, že pri východe von už vchod vyzeral ináč, síce sa rovnako zamykal veľkou železnou roletou. Tak dvere boli pozamykané, už len roletu. Len kde je kľuč od rolety keď nie je z ostatnými na krúžku? Kľúče od rolety boli na druhom krúžku odpojené a schované v zadnom vrecku. Napadlo ma, že som v tom mŕtvom byte asi na seba chytil dákeho zlomyseľného škriatka, či ducha. Ako ináč by sa mi odpojili a dostali do iného vačku? V tomto momente mi vôbec neprišlo divné že sa mi tie kľúče v rukách každým pohľadom menia... Pravdepodobne som prešiel na druhú stranu ihriska, cez trávu a chodníky, čo máme za činžiakom. A sadol som si tam pri jeden vchod. Predpokladám, pretože si pamätám iba to že som tam proste už sedel. ( Spomienkový šum :) ) Bolo totiž príjemne slnečné popoludnie a tak som sedel na rozhraní tieňa stromu a presvitajúcich lúčov slnka. Netuším kedy tam vlastne prišiel ten strom. Ale keď okolo prechádzala mladá slečne v čiernej ozdobnej sukni na bicykli tak tam už proste bol. Prešla okolo mňa, a ja som po pár sekundách spýtavo zakričal: "Zuzkáá?" Dievča v tom momente majstrovsky zaflekovalo a obzrelo sa. Pripedálovala tých pár metrov späť predo mňa a nechápavo na mňa pozerala. "Ahoj, to som ja Enyon." vysvetľujem. Tak sa Zuzka alebo Savi3 nejak rozjasnilo, ale čo to za vetné konštrukcie začala splietať si už nepamätám. Asi bol práve vznešený pondelok. Bohužiaľ tam niekde nastáva šum... :)
A ocitáme sa v pralese na obrovskom strome. Naozaj obrovskom pretože sa na ten strom zmestí celí malí les. Problém bol len v tom, že to bol upírí strom, a slepí upíri nás tam akosi lovili... Neviem, proste som utekal úplne, úplne najvyššie ako sa dalo na kopec a vyšplhal sa úplne na vrch stromu. Vtedy sa z toho lesa stal ten velikánsky strom ktorí trčal ako obrovitánsky útes nad priezračnou bledozelenou plytkou plážou. Nuž, ale na najvrchnejšom konári tiež posedával upír s bielymi trojuholníkovými očami. Položil mi ruku na plece. Tak totiž nejak zisťovali či si človek a teda jedlo, keďže nevideli. Ja som mu tak iniciatívne položil ruku tiež na rameno. Očividne ho to zmiatlo lebo sa namiesto toho aby ma zožral začal so mnou baviť. Vtedy som uvažoval či si to s ním skúsim vykecať už keď sme nastolili toľkú dôveru. Len som tú dôveru zradil a zhodil ho z toho stromu dole. A upír padal a padal a padal a rozpleskol sa asi v 20cm vode. Potom vstal , začal kričať a zaujímave ,že dobehol ku mne prvý a sním ďalší traja upíri z pláže za kratšiu dobu než trval jeho samotný pád. Nuž a asi ma zožrali. Pretože potom sa predomnou objavila obrazovka , kde boli ikonky troch upírov na ľavo a hore ikonky troch ľevíkov s ktorých jeden som bol ja (ale predstavte si mladého Simbu, lebo hrivy sme ešte nemali. :) ) Medzi nimi bola mriežka s číslami a bolo treba rozdeliť cenné mäso jednotlivým upírom. Teda moje mäso malo najviac bodov a teda najväčšiu cenu, lebo som toho upíra asi najviac nasral. A o to asi v tej hre šlo alebo čo to bolo.
Potom šum, vstávanie a toto siahodlhé zapisovanie. Hej toto už je realita som si istý. :)

PS: ak sa vám nepáčila gramatika, tak mi pošlite opravu, napíšem vám za to credits a odkaz na vašu stránku do tohto príspevku :P