utorok 30. septembra 2008

Nové začiakty zas a znova

Po tom čo som v Nedeľu večer úspešne docestoval do Prahy prišiel krásny Pondelok a s ním prvý deň tretieho (zimného) semestra na mojej škole. Prvá hodina vám naznačí že tam nemáte čo robiť, keď všetci okolo vás aspoň tušia o čom sa počíta a vi ani zaťať.
Potom vám však zdvihne sebavedomie keď na Algebre s prvého ročníka dokonale všetkému rozumiete. Zároveň sa pobavíte na tých polozmätených prvákoch ešte plných ilúzií. Vidíte ako sa profesori pred nimi predvádzajú a puštajú svoje už staré známe hlody.

Zatial som z úsmevom každý deň a rád :)

piatok 26. septembra 2008

Post Skritptum Lásky

Menšia prechádzka do metského kina a späť. Je to necelá pol hodinka, kto vie kráčať rýchlo i menej. Naše kino je totiž hlavnou videopožičovňou v meste. Nie nie, bohužiaľ tam zapožičiavajú veľko-formátové filmy od filmárika a filmušky, ale kedysi VHS ,dnes väčšinu mieste zaberajúce DVD nosiče.
Po hodine a pol som domov doniesol dve syrové pizze a film PS: I love you
Komický, Romantický, plný sentimentu. Vyčaroval úsmev ale občas i oko zvlhlo. Tak úplná realita to nebola. Však kto chce realitu nech si pozrie dokument Nationla Geographic. Je to jeden s tých filmov čo oslovia hneď na začiatku. Tento konkrétne typickou scénou hádky muža s manželkou. Žena naštvaná odchádza domov, muž za nou uteká bez toho aby vlastne vedel čo urobil a snaži sa ospravedlniť nevediec za čo. Myslím že páriky sa v tom spoznajú ako ten ktorý to sledoval so mnou. Už nám tu chýbala len Monika. Pravda :) K filmu už len dodám. Fibi s priatelov, ktorá si tu zahrala, mala vtipný test na toho správneho manžela!

Čo mi to prinieslo? Inšpiráciu pravda. Určitý jej druh, toho niečoho vnútri. Láska tu bola, ostáva tu i ked človek zomrie. Život sa však preto nezastaví. Už táram sentimentálne! Ten praví čas sknočiť. :)

PS: Tento článok nevystihuje to pravé jeho názvu. K post skriptu lásky sa snáď preto ešte vrátime!

štvrtok 25. septembra 2008

zábudlivý a plný nástrah, to je dnes deň...

Začalo sa to úderom pol noci. Autobus sa trmácal kdesi tmou, hlavy spiacich ľudí poskakovali zo strany na stranu, len ja som sa akosi prebral. Z tých rôznych podivností čo sa mi prevŕtavajú hlavou , mi skrsla myšlienka. "Ja nemám kľúče od bytu." Čo už človek na robí, keď v dvadsiatich chytá sklerózu. Tento krát som sa však radšej nepokúšal v autobuse písať. Ešte by to dopadlo ako minule. Tak som radšej kľudne a šťastne docestoval na stanicu Partizánske, a prešiel sa ešte pár 100 metrov k ocinovi.
Ráno bolo skvelé, keďže som sa po prechádzke a čerstvom vzduchu rozhodol ešte nespať ale hrať sa s fotkou v programe, bol som priam užasne oddýchnutý. :) Zaujímavým zvratom dna bola cesta autom do Levíc navštíviť starkú. Prečo? Napríklad taký bežec s fakľou sa na krajnici hlavnej cesty u nás nevidí. Za ním si to bliká policajné auto, asi aby ho nik nezrazil. Pred dedinkou Skícov si to akýsi dobrák zaparkoval v lúke. Odborníci z veľkým navijakom mu už pomáhali. Tak cesta pokračovala kľudne, až do Zlatých Moraviec. V jednom meste dve policajné hliadky? Čo sa zbláznili. Samozrejme, jedna ma zastavila. Sa im nepáčilo, to že svietim keď nemusím. Presnejšie, že nemusím svietiť a pritom svietim len jedným svetlom. "Milí vodič, podla paragrafu blá blá blá, si to môžete buď opraviť priamo na mieste, alebo zaplatť blokovú pokutu. Samozrejme, blondínka v každom z nás sa prejavý keď nemusí. Kto vedel, že prvý krát budem meniť svetlo na aute práve dnes? Som, nakoniec platil tú pokutu. Aspoň, že pán policajt sa pobavil na môj účet. Nie že by mi pomohol to vymeniť! Keby som tak mal v tom momente menej stresu a viac odvahy, tak si sadnem na kapotu otvorím manuál a začnem hľadať návod ako vymeniť svetlo. Pravdaže, v kľude u starkej už to bolo jednoduché to svetlo vymeniť. Vrátime sa však ešte na sekundu k ceste predtým. Tri kamióny plne naložené pňamy si to závratne šinuli po rýchlostnej ceste, tak som radšej spomalil. Dokonca odbočili po trase mojej cesty na Kozárovce. Pred mostom ponad Hron, pri Tlmačoch si to zase blikali policajti. Tantokrát sa tam na križovatke skrášlili tri autá navzájom. A ďalšie autíčko si s miernym poškodením tykalo s pánmi policajtmi na križovatke od Tlmačov, doprava Tesco, doľava... netuším kam sa tam ide. Ale je to najkratšia cesta k nemocnici odtiaľ. :)


PS: TEnto článok sa mi vôbec ale vôbec nepáči :)

pondelok 22. septembra 2008

Hrozivá pravda, alebo rybie oko

Tešíte sa, a ono vám to chce pokaziť radosť. S kamarátom som dnes odhalil strašidelnú pravdu. Je na výlete v Prahe, a tak som s ním zašiel na chvíľu von. Obaja sme vášniví fotografi, jeden lepší ako druhý a tak sme sa ako profíci museli zastaviť v známom obchode na Vodičkovej ulici. Keď už sme na nachádzali v tomto raji pre nechutne bohatých fotografov :) zatúžilo sa moje srdce pozrieť po niečom, po čom už dlhšie túži. Áno digitálne zrkadlovka, uhádli by ste, ale tento krát nie. Uskromnil som sa na rybie oko. Páni odborníci mi najskôr doniesli objektív, tak som si ho vyskúšal a pozrel sa do foťáka a áno dostavil sa ten nádherný efekt. Och, ešte teraz slastne spomínam. Vedel som že to bude troška drahšia vecička. Opýtal som sa. Predavač odpovedal. Usmial som sa a kochal sa výhľadom ďalej. Po ďalšej polminúte som tú 16 tisícovú vecičku vrátil späť pánovi čo ma obsluhoval a s úsmevom sa rozlúčil. Radšej sa pozriem na tie násadky. Veľké sklamanie bolo, keď som zistil že násadky nemajú ani z polovice ten efekt. Čo by ste chceli od skla za 2 kilá, pravda?
Tak som smutne opustil obchod a povedal si ,že sa uspokojím s nejakou tou DSLRkou na Vianoce. Snáď...


eve info: Smutný faktom je, že Enyon Eugenius nie je už čo býval. Dnes v ranných hodinách bol neľútostne zavraždený v záchrannom module páchateľom Dredx po tom čo mu na kúsky rozstrieľal loď. Jeho myslel bola našťastie zachránená a implantovaná do zakúpeného klona.

piatok 19. septembra 2008

Môj osobný objav včerajška - alebo Radůza

Radůza - Vše je jedním (klip = striz z filmu Le Fabuleux destin d'Amélie Poulain )



Občas je fajn si len tak počúvať My recomedation na Last.fm , ked pri tom objavíte niečo čo vás osloví.
Mierne "nudné" ráno, ak by som to tak mohol nazvať. Sedím si za počítačom, trocha si zacvičím (bohužial len výnimočne i keď si hovorím každé ráno XD ), pobehujem po byťe, umyť riad, a iné hlúposti. A zrazu sa v tej zmesi anglických a inštumentálnych pesničiek spustí niečo českého, mne Slovači zrozumitelného. Je to veslelé, vtipné, energické, človek si chce pockočiť, aj si poskočí (link na piesen) . Chytil som teda rytmus, pesničku si pri energickom vrtení zadkom pridal do playlistu, a akonáhle sa skončila, prisadnem opäť k pc a vyhladám si Raduzu na youtube. A tak moj včerajší deň plinul s láskou k piesnam od Radúzi. A najviac "ujíždím" (nemôžem si spomenúť na slovenský ekvivalent) na pesnitke ktorú som systematicky vsadil do článku hned na začiatku.

Hej Blondíko maličká, ja sem jedním vše je jedním, a jedem :) Tak teda!

streda 17. septembra 2008

Som Amatéraky Podvodník

Tak ako aj moji priatelia s DArtu :) Asi tak pred dvom , troma hodinkami mi kamarát ukazoval jednu fotku, ako mu každý vraví že na nej vyzerá chudšie. Použil som ako odpoveď frázu: "Fotografia je podvod. (Saudek)" Opätovne so mnou súhlasil.

Áno mám rád fotografiu, a mám rád i lyrickú epiku (naj). Mám teda rád podvod. Ved ako si v prvých minútach tohoto videa (z avc-cvut.cz) vypočujete vravieť Sudeka niečo v zmysle: "Fotografia je najväčší podvod aký bol kedy vymyslený. Okrem poézie samozrejme."

Vzišlo z toho že sme vlastne len amatérsky klamári :) no a niektorí môžu mat zase ceduľku na dverách Profesionálny podvodník. Pred tými par hodinami som tým bol inšpirovaný. Teraz už sa inšpirácia vytratila. Ale aspoň myšlienku som si zapamätal a stihol vložiť do blogu než na nu zabudnem. Ach jaj, to chatovanie , zabíja čas...

BTW EVE info: našiel som si novú korporácie v EVE, enyon sa sťahuje so 0,0 sektoru, kde nie je žiadna Empyer, polícia ani nič :) držte palce.

utorok 16. septembra 2008

Tá spisovatelská vášen všedných dní

Udivujú ma poniektoré blogi. Tá spisovateľská vášeň čo teenagerov vedie k písaniu slohov tak ako to zvykli v piatej triede i keď už majú osemnásť? Všedné dní, tak ako nám "huba nenarástla."
Aby som obhájil svoju kritiku, poviem to takto. Občas sú to horšie texty ako ten môj blog a to už je nad čím sa zhroziť...


Včera 15.9 som zašiel s kamarátom na obed, a keď už, tak som sa nechal stiahnuť do kina. Ved nebolo ďaleko, na rohu Vodičkovej a Václaváku. Tento krát to však nebol film ale dokument pod názvom "Annie Leibovitz: Život objektivem"
Recenziu a podstatné informácie si nájdete po kliknutí na link. Ja vám poviem len to aký som mal z toho pocit. Troška zmätkov v hlave z toho či skôr sledovať zobrazenú fotografiu alebo čítať titulky. Dokumentárne spracovanie viac menej klasické, príjemné, oslovilo ma. Fotky sa dotkli mojej inšpirácie, a možno pre zaujímavosť by som mohol i závidieť, že Pani fotografka k foteniu dostane všetko čo chce, svetlo, vietor či dážď. Tým je vždy pripravený jej to splniť. :) Pravda, bola to iste dlhá cesta až k dnešnej sláve, ktorú film predviedol v 90 minútach. Osobne ma najviac uchvátil portrét Johna Lennona a jeho manželky Yoko Ono. O to viac tým, že k nemu vložili ten citový náboj v historickom podtexte. Pridávam ešte poďakovanie kamarátovi, že ma na ten film vytiahol.


Leibovitz's portrait of John Lennon and Yoko Ono taken the morning of the day on which he was shot and murdered.

nedeľa 14. septembra 2008

my 5ti a Sex v Prahe

Včera v noci, teda dnes ráno (0:15) sme si ja a moja návšteva kamarátov v Prahe pustili film. Sex v meste, čo na tom, že jedna osoba (Maťko) nám u toho celí čas chrápala.

Sex v meste. Alebo seriál, ktorí som nikdy nevidel, vo filme. Míle, vtipné, príjemné. Zo slabým hodnotením na csfd, ale čo tam po tom. Môj osobný pocit je predsa pre mňa dôležitejší. Je pravda, romantickým HappyEnd mi pokazil záver filmu, ale inak som uspokojený :D . Celkom pútavý začiatok, vtipné pokračovanie, zobrazená sprostosť ľudí keď kvôli "nevere" ničia svoje šťastie, alebo sa nechávajú uniesť pocitmi-bezmyšlienkoviťe a taktiež ničia svoje životné šťastie. Príjemný filmík pre celu spoločnosť, i pre tých náročnejších i tých kučeravých a romantickejších. No a pre sedmospáčov? Kto vie. To že sa s nim večer pobili o perinu si vôbec nepamätá. :)

štvrtok 11. septembra 2008

nákupná taška

Zase v Prahe, opäť večer, ale čo je nové? Kamaráti prídu pozrieť do Prahy na víkend. No človek by sa netešil? :)

Tak som ešte zbehol čosi nakúpiť, aby po príchode autobusom o 5:30 (ktorý bude meškať aspoň 15 minút) neboli hladní a mali raňajky. Ako som si už zvykol na nákup si brať ruksak. S tým tu zvyčajne behám všade po meste. A ako obyčajne všetko som zmestil do ruksaku. Nepotreboval som žiadnu ***** tašku ktorá by sa na pol ceste roztrhla. Síce tisíce vianočných stromčekov sa prehrnie nákupnými kvádrami denne. To je len tašiek. Občas je tá taška fajn, aspoň mám v čom vyhadzovať plast. Ale udivuje ma i tá moja vlastná produkcia komunálneho odpadu... Nuž všetko jedlo čo si dne skúpim má svoj obal ktorý zaručuje čistotu. Naozaj? Úsmevné , pravda :)

piatok 5. septembra 2008

Praha > Partizánske / autobusom

Pokus pripojiť sa na blogger z mobilu zlyhal. Tak ani už neviem o čom som to premýšľal.
Jedna hodina sedem minút. Zdá sa že už sme na Slovensku. A moja myšlienková nálada je fuč. Hlavne že spánok je späť.
A dnes je zase dnes. Zažili ste už niekedy iný deň, ako ten dnešný? Ja teda nie. Inak povedané, zajtra bude horšie, ale nezúfaj, vždy si môžeš povedať, ešte stále je len dnes. :-)

Akého idiota to napadlo dávať ako prvú voľbu po otvorení menu voľbu "cancel" ? Par krát som si tak už zmazal pekný kus textu. Dnes napríklad mail. A prestávka! 15 minút. Idem na WCko.
Jej rada na WC. Tiež dobrý nápad na mušličkových pumpách stavať iba jednu misu. :D Nie nie, nebol som tu ešte, ale rovnaký model pumpy ako v Piešťanoch. Verná kópia.
Okrem toho, vybitá baterka.


bohužiaľ pokračovanie textu, bolo napísane na druhom mobilnom zariadení, kde baterka vybitá nebola. Avšak, text sa zmazal. Toto je len úbohá reprodukcia tých više 1500 znakov.


Tak naspäť v buse. Misia WC úspešná. Prešiel som na iné mobilné zariadenie, samozrejme z energetických dôvodov. No a tak trochu aj z dôvodov slovenskej sim-karty.
To všetko pre moderný "personal diary."
Kto tie veci vlastne číta? Ved ked PA napíše o svojom novom zážitku, prečíta s to akurát Pi a možno ešte pár starých známych z mačacej planéty. Čo na tom že kdesi na svete Hui napíše to isté v ružovom a iným dátumom. No Luy a Duy sú z toho neuveriteľne nadšený. Ale keď Gadget napíše o svojom novom projekte, Čip a Dale to ignorujú a ďalej sa veselo hádajú v komentároch. Dokonca Monty napíše to isté ako PA a Hui, ale v bledo modrom s ešte krajším dátumom. Všetci jeho potkaní kamaráti sú vo vytržení keď to čítajú. A kto iný? Kto Montyho nepozná? Tony serverov sa plnia textom o každodennosti miliónov ľudí. Moderná sociálna komunikácia, ako rozvíjať medziľudské vzťahy aj keď nemôžme byť spolu. Ved Scooby a jeho bratranec vždy vedia kedy kto zjedol scooby-snack, i keď riešia záhady sveta na opačných kontinentoch. Predsa blogujú. Koniec koncov, je tu aj môj text, v kakaovom prevedení s cukríkovo ružovými srdiečkami, plniaci kdesi disky. Už len kto to bude čítať, okrem tých dvoch ľudí, ktorím to vždy nanútim cez icq. :) Je pravda, blog je novo založený a neprispievam pravidelne. Nádej však ostáva, že keď si zvyknem vás informovať o tom ako sa mi naposledy kakalo, bude vĺčik i poloboh čítať sám od seba, a čo by bol nesmierny úspech keby sa tu našiel komentár i od Mao, či nebodaj Bosorky. Ale tie nech sa hlavne začnú venovať Kronike. Súkromný projekt troch kamarátov, takže verejnosť má smolu. ;)
Hoak!

PS: Ešte len Piešťany. Vlastne, kým som poznačil aspoň chudobnú reprodukciu pôvodného textu, opúšťame Topoľčany. A kým som tu reprodukciu zreprodukoval? No sedím doma za compíkom a je čas obedu! Musím "poriešiť" to mobilné prispievanie. Nikto mi nechce dať darček? :D :D :D

streda 3. septembra 2008

Moje bezvýznamené slová

Parle vous français? Moi non!

Otázka, prečo tu vlastne píše tento článok je bezpredmetná. Už samo jej položenie by evokovalo údiv nad tým prečo taká jednoduchá vec ako stlačiť krížik v rohu tohoto okna nie je prevedená... Pretože nechcem! Budem rád keď ma niekto bude konečne počuť kričať. Samozrejme len ten koho ten krik bude zaujímať. Nemám v úmysle kričať verejne. Len tak, súkromne, jemne, niekde v malej izbe pri sviečke.
> Najhoršie je že ani vlastná osobnosť už nevie klasifikovať svoj postoj, ani jednoduchú potrebu vyjadriť v myšlienke, čo sa napokon prejavuje nesúladom emocionálnej roviny. Neustále vyhýbajúc sa povinnosti ignorujúc vlastný sociálne naučený rebríček hodnôt bez akéhokoľvek jasného dôvodu. Naprostý nezáujem o vlastné idealistické potreby. Tie sú totižto nahradené minimalistickým každodenným pôžitkárstvom bez spoločenskej budúcnosti.

Demagógia vlastného ja!!!