The Day the Earth Stood Still

Ďeň kedy sa Zem zastavila

film ktorí ma oslovil uchvátil i sklamal (remake filmu z roku 1951) ...

Časť skvelého filmu určite robí hudba, ktorá vás vtiahne do deja. Pri tomto filme som sa tak trochu musel vtiahnuť sám, hlavne po dvoch úvodných reklamách na plátne kina.

1) Rodičia nastúpia do auta. Žena s malým dieťaťom na zadné sedadlo. Muž:"Nedáš ho radšej do sedačky?" Žena:"Netreba, ved to je len kúsok." V najbližšej zákrute nastane havária a nemluvňa z rúk matky skončí na prednom skle, ktoré ostane od krvi... = reklama na detské sedačky ?!

2) Animácia plodu v brušku. Počuť zvuky, otváranie dverí auta. Žena:"Myslíš že to stihneme, už je dosť neskoro." Muž: "Neboj sa, pohnem si." Dvere sa zabuchnú, motor naštartuje, auto sa rozbieha, plod poskakuje v jednej zákrute, v druhej, brzda, plyn, brzda, plyn... V tom brzdy začnú pískať, počuť trúbenie, kriviace sa plechy, dieťa na plátne poskakuje sem a tam až začne rotovať dokola. Zrazu všetko utíchne, plod sa prestane hýbať a placentu zahalí krv až do čierna. = Reklama na agresívnu jazdu (alebo teda skôr proti).

Síce myšlienkovo sa istým spôsobom hodila, hlavne tá druha reklama k filmu. Nemyslieť len na to, že som ja, ale že sme my. Nie je moja Zem, ale naša Zem. To je odkaz filmu. I keď živé organizmy majú obrovskú schopnosť prispôsobivosti a prežitia, predsa len Zem je jedna z mála vhodných planét, kde sa život mohol uchytiť. Nemáme právo ju pokladať za svoju, ale našu.

K môjmu kvázi filozofickému rozboru tejto myšlienky sa možno vrátim neskôr, inokedy. Je tu o čom polemizovať. Predsa len ani nevieme s určitosťou povedať či to čo ako bezohľadné ľudstvo robíme, naozaj zničí životaschopnú atmosféru na planéte, alebo len urýchľujeme dej, ktorí by prirodzenou cestou nastal aj tak a pár tisícročí neskôr. Možno dokonca vďaka tomu, čo robíme dnes, budem vedieť časom životné prostredie i udržať ako vyspelá civilizácia. V niektorom s komentárov na CSFD o tomto filme som zahliadol vyjadrenie: "V 1951 keď bol tento film nakrútený po prví raz, sa autori odvolávali, že je to kritika studenej vojny, ne čo sa však odvolajú tento krát?"
Tento krát by sa mohli odvolať na enviromentalistiku a ekológiu. Predsa len, to bola jedna z hlavých myšlienok podávaných týmto filmom. Ľudia ako agresívny druh, neschopný sa zmeniť, ktorý ako civilizácia zlyháva v zachovaní života. Mimozemšťania sa preto rozhodli radšej ľudí vyhladiť, a tak zachrániť životaschopnú planétu. Čo však tento film zanedbal je ľudskosť a ľudský potenciál sa vyvíjať a meniť v hraničnej situácii, ktorý nakoniec mimozemšťana Klaatua presvedčil, aby túto elimináciu ľudstva nakoniec zastavil. Bohužiaľ, myšlienka ktorá by nám mala udrieť do očí bola nevirázná, nezobrazená, možno až zatienená dobrými efektami. Kto vie, dal by som ja ďalšiu šancu ľudstvu po tom čo mi tento film zobrazil? Slabý kontrast, slabé emócie, odtiene šedej, vybledlá fotografia...

Ale i tak, tento film bude môj miláčik, trošku retardovaný miláčik, ale predsa. Veď kto by si nezamiloval myšlienku: "Vyhubiť ľudstvo, zachrániť ZEM" ?!

BTW: Názov filmu pravdepodobne nevyjadruje katastrofu aktu, pri ktorom sa prestane otáčať zemeguľa, čo mňa osobne prvé napadlo keď som počul tento názov po prvý raz. Ide skôr o to abstraktné zastavanie dnešnej spoločnosti, a doslova násilne donútienie zamyslieť sa nad sebou. Je čas posunúť evolúciu do úrovne myslenia, myslím enviromento-sociálne a teda prežijem. ( nenašiel som iné vhodné slovo :D )

PS: Čo tak na základku zaviesť predmet ako Ekológia a Enviromentalistika a Myslím teda som ? :)

links: wiki en ; csfd.cz

Trailer:

"beh" s fotoaparátom a iné dni

Aký bol posledný víkend? Je otázne či na tom záleží... je možné že by tento článok nevznikol, keby som nesedel v škole a nemal iný nápad čo robiť. Kto vie, kauzalita je záhadná vec.

4.10 2008 som sa v Prahe zúčastnil súťaži zvanej Fotomaratón. Fotil som na 35mm film, mojim fotáčikom: Canon 3000V. Ráno vstať nebol problém, obliecť sa vybehnúť von, nestupiť do výťahu, síť dolu a pozrieť sa na hodinky. Ešte je len 8:45 , čaro toho času je v tom, že fotmaratón štartoval až o 10:00, takže som sa nemusel ponáhľať tak ako som si myslel. Preto som sa vrátil späť do bytu a ešte pred odchodom si uvaril čaj. Registrácia bola samozrejme prevedená predom už cez internet, ale témy som si chcel vyzdvihnúť osobne. :) Predsa len to inak pôsobí. Dostal som film, kartičku no a s 20 minútovým oneskorením sa rozdávali témy. To bol trošku šok:

1) Děvčátko z kolonie, úsměv tvůj kouzelný je
Rudolf Kubín /V. Ruml /V. Poláček
2) Strom kýve pahýly
Pražská pětka
3) Pane prezidente
Jaromír Nohavica
4) Konečně volnej
Vltava
5) My Prahu nedáme! Radši ji zbouráme! (Čí je Praha? Naše!)
Karel Hašler
6) Vostrej čas
Hudba Praha
7) Něco se ztrácí
Hudba Praha
8) Zubatá
Pražský Výběr
9) Tango Ropotámo
Pražský Výběr
10) Nekonečnej mejdan
Pražský výběr
11) Je divnej
Hudba Praha
12) Papíry straší
Pražský Výběr


(skopírované z pdf ktore rozosielala Trinásta komora emailom) Uznáte sami, že to zas asi nie je najlakšie, hlavne pre Slováka ktorí o žiadnej s tých piesni nikdy nepočul. Ale tak pár tém som nefotil a odovzdal okolo 21:30 večer, to jest hodinu pred uzávierkou sútaže. Mala to byť zábava, sradna, ale zabudol som sa trošku viac uvolniť a nebrať to tak vážne. Kamarát čo šiel so mnou by porozprával. No teraz už len počkať kým vyvolajú a pošlú fotky.

Čo človek urobí pre seba? Napríklad začne chodiť na telesnú. A tak som dnes prvý krát absolvoval hodiny o ôsmej ráno. Určite sa mnohým nechce vstávať, ale zaplávať si každý pondelok ráno bude fajn. Začína sa mi to páčiť! :D

Nové začiakty zas a znova

Po tom čo som v Nedeľu večer úspešne docestoval do Prahy prišiel krásny Pondelok a s ním prvý deň tretieho (zimného) semestra na mojej škole. Prvá hodina vám naznačí že tam nemáte čo robiť, keď všetci okolo vás aspoň tušia o čom sa počíta a vi ani zaťať.

Potom vám však zdvihne sebavedomie keď na Algebre s prvého ročníka dokonale všetkému rozumiete. Zároveň sa pobavíte na tých polozmätených prvákoch ešte plných ilúzií. Vidíte ako sa profesori pred nimi predvádzajú a puštajú svoje už staré známe hlody.

Zatial som z úsmevom každý deň a rád :)

Post Skritptum Lásky

Menšia prechádzka do metského kina a späť. Je to necelá pol hodinka, kto vie kráčať rýchlo i menej. Naše kino je totiž hlavnou videopožičovňou v meste. Nie nie, bohužiaľ tam zapožičiavajú veľko-formátové filmy od filmárika a filmušky, ale kedysi VHS ,dnes väčšinu mieste zaberajúce DVD nosiče.

Po hodine a pol som domov doniesol dve syrové pizze a film PS: I love you

Komický, Romantický, plný sentimentu. Vyčaroval úsmev ale občas i oko zvlhlo. Tak úplná realita to nebola. Však kto chce realitu nech si pozrie dokument Nationla Geographic. Je to jeden s tých filmov čo oslovia hneď na začiatku. Tento konkrétne typickou scénou hádky muža s manželkou. Žena naštvaná odchádza domov, muž za nou uteká bez toho aby vlastne vedel čo urobil a snaži sa ospravedlniť nevediec za čo. Myslím že páriky sa v tom spoznajú ako ten ktorý to sledoval so mnou. Už nám tu chýbala len Monika. Pravda :) K filmu už len dodám. Fibi s priatelov, ktorá si tu zahrala, mala vtipný test na toho správneho manžela!

Čo mi to prinieslo? Inšpiráciu pravda. Určitý jej druh, toho niečoho vnútri. Láska tu bola, ostáva tu i ked človek zomrie. Život sa však preto nezastaví. Už táram sentimentálne! Ten praví čas sknočiť. :)

PS: Tento článok nevystihuje to pravé jeho názvu. K post skriptu lásky sa snáď preto ešte vrátime!

zábudlivý a plný nástrah, to je dnes deň...

Začalo sa to úderom pol noci. Autobus sa trmácal kdesi tmou, hlavy spiacich ľudí poskakovali zo strany na stranu, len ja som sa akosi prebral. Z tých rôznych podivností čo sa mi prevŕtavajú hlavou , mi skrsla myšlienka. "Ja nemám kľúče od bytu." Čo už človek na robí, keď v dvadsiatich chytá sklerózu. Tento krát som sa však radšej nepokúšal v autobuse písať. Ešte by to dopadlo ako minule. Tak som radšej kľudne a šťastne docestoval na stanicu Partizánske, a prešiel sa ešte pár 100 metrov k ocinovi.

Ráno bolo skvelé, keďže som sa po prechádzke a čerstvom vzduchu rozhodol ešte nespať ale hrať sa s fotkou v programe, bol som priam užasne oddýchnutý. :) Zaujímavým zvratom dna bola cesta autom do Levíc navštíviť starkú. Prečo? Napríklad taký bežec s fakľou sa na krajnici hlavnej cesty u nás nevidí. Za ním si to bliká policajné auto, asi aby ho nik nezrazil. Pred dedinkou Skícov si to akýsi dobrák zaparkoval v lúke. Odborníci z veľkým navijakom mu už pomáhali. Tak cesta pokračovala kľudne, až do Zlatých Moraviec. V jednom meste dve policajné hliadky? Čo sa zbláznili. Samozrejme, jedna ma zastavila. Sa im nepáčilo, to že svietim keď nemusím. Presnejšie, že nemusím svietiť a pritom svietim len jedným svetlom. "Milí vodič, podla paragrafu blá blá blá, si to môžete buď opraviť priamo na mieste, alebo zaplatť blokovú pokutu. Samozrejme, blondínka v každom z nás sa prejavý keď nemusí. Kto vedel, že prvý krát budem meniť svetlo na aute práve dnes? Som, nakoniec platil tú pokutu. Aspoň, že pán policajt sa pobavil na môj účet. Nie že by mi pomohol to vymeniť! Keby som tak mal v tom momente menej stresu a viac odvahy, tak si sadnem na kapotu otvorím manuál a začnem hľadať návod ako vymeniť svetlo. Pravdaže, v kľude u starkej už to bolo jednoduché to svetlo vymeniť. Vrátime sa však ešte na sekundu k ceste predtým. Tri kamióny plne naložené pňamy si to závratne šinuli po rýchlostnej ceste, tak som radšej spomalil. Dokonca odbočili po trase mojej cesty na Kozárovce. Pred mostom ponad Hron, pri Tlmačoch si to zase blikali policajti. Tantokrát sa tam na križovatke skrášlili tri autá navzájom. A ďalšie autíčko si s miernym poškodením tykalo s pánmi policajtmi na križovatke od Tlmačov, doprava Tesco, doľava... netuším kam sa tam ide. Ale je to najkratšia cesta k nemocnici odtiaľ. :)

PS: TEnto článok sa mi vôbec ale vôbec nepáči :)

Hrozivá pravda, alebo rybie oko

Tešíte sa, a ono vám to chce pokaziť radosť. S kamarátom som dnes odhalil strašidelnú pravdu. Je na výlete v Prahe, a tak som s ním zašiel na chvíľu von. Obaja sme vášniví fotografi, jeden lepší ako druhý a tak sme sa ako profíci museli zastaviť v známom obchode na Vodičkovej ulici. Keď už sme na nachádzali v tomto raji pre nechutne bohatých fotografov :) zatúžilo sa moje srdce pozrieť po niečom, po čom už dlhšie túži. Áno digitálne zrkadlovka, uhádli by ste, ale tento krát nie. Uskromnil som sa na rybie oko. Páni odborníci mi najskôr doniesli objektív, tak som si ho vyskúšal a pozrel sa do foťáka a áno dostavil sa ten nádherný efekt. Och, ešte teraz slastne spomínam. Vedel som že to bude troška drahšia vecička. Opýtal som sa. Predavač odpovedal. Usmial som sa a kochal sa výhľadom ďalej. Po ďalšej polminúte som tú 16 tisícovú vecičku vrátil späť pánovi čo ma obsluhoval a s úsmevom sa rozlúčil. Radšej sa pozriem na tie násadky. Veľké sklamanie bolo, keď som zistil že násadky nemajú ani z polovice ten efekt. Čo by ste chceli od skla za 2 kilá, pravda?

Tak som smutne opustil obchod a povedal si ,že sa uspokojím s nejakou tou DSLRkou na Vianoce. Snáď...

eve info: Smutný faktom je, že Enyon Eugenius nie je už čo býval. Dnes v ranných hodinách bol neľútostne zavraždený v záchrannom module páchateľom Dredx po tom čo mu na kúsky rozstrieľal loď. Jeho myslel bola našťastie zachránená a implantovaná do zakúpeného klona.

Môj osobný objav včerajška - alebo Radůza

Radůza - Vše je jedním (klip = striz z filmu Le Fabuleux destin d'Amélie Poulain )

Občas je fajn si len tak počúvať My recomedation na Last.fm , ked pri tom objavíte niečo čo vás osloví.

Mierne "nudné" ráno, ak by som to tak mohol nazvať. Sedím si za počítačom, trocha si zacvičím (bohužial len výnimočne i keď si hovorím každé ráno XD ), pobehujem po byťe, umyť riad, a iné hlúposti. A zrazu sa v tej zmesi anglických a inštumentálnych pesničiek spustí niečo českého, mne Slovači zrozumitelného. Je to veslelé, vtipné, energické, človek si chce pockočiť, aj si poskočí (link na piesen) . Chytil som teda rytmus, pesničku si pri energickom vrtení zadkom pridal do playlistu, a akonáhle sa skončila, prisadnem opäť k pc a vyhladám si Raduzu na youtube. A tak moj včerajší deň plinul s láskou k piesnam od Radúzi. A najviac "ujíždím" (nemôžem si spomenúť na slovenský ekvivalent) na pesnitke ktorú som systematicky vsadil do článku hned na začiatku.

Hej Blondíko maličká, ja sem jedním vše je jedním, a jedem :) Tak teda!

Som Amatéraky Podvodník

Tak ako aj moji priatelia s DArtu :) Asi tak pred dvom , troma hodinkami mi kamarát ukazoval jednu fotku, ako mu každý vraví že na nej vyzerá chudšie. Použil som ako odpoveď frázu: "Fotografia je podvod. (Saudek)" Opätovne so mnou súhlasil.

Áno mám rád fotografiu, a mám rád i lyrickú epiku (naj). Mám teda rád podvod. Ved ako si v prvých minútach tohoto videa (z avc-cvut.cz) vypočujete vravieť Sudeka niečo v zmysle: "Fotografia je najväčší podvod aký bol kedy vymyslený. Okrem poézie samozrejme."

Vzišlo z toho že sme vlastne len amatérsky klamári :) no a niektorí môžu mat zase ceduľku na dverách Profesionálny podvodník. Pred tými par hodinami som tým bol inšpirovaný. Teraz už sa inšpirácia vytratila. Ale aspoň myšlienku som si zapamätal a stihol vložiť do blogu než na nu zabudnem. Ach jaj, to chatovanie , zabíja čas...

BTW EVE info: našiel som si novú korporácie v EVE, enyon sa sťahuje so 0,0 sektoru, kde nie je žiadna Empyer, polícia ani nič :) držte palce.

Tá spisovatelská vášen všedných dní

Udivujú ma poniektoré blogi. Tá spisovateľská vášeň čo teenagerov vedie k písaniu slohov tak ako to zvykli v piatej triede i keď už majú osemnásť? Všedné dní, tak ako nám "huba nenarástla."

Aby som obhájil svoju kritiku, poviem to takto. Občas sú to horšie texty ako ten môj blog a to už je nad čím sa zhroziť...

Včera 15.9 som zašiel s kamarátom na obed, a keď už, tak som sa nechal stiahnuť do kina. Ved nebolo ďaleko, na rohu Vodičkovej a Václaváku. Tento krát to však nebol film ale dokument pod názvom "Annie Leibovitz: Život objektivem"

Recenziu a podstatné informácie si nájdete po kliknutí na link. Ja vám poviem len to aký som mal z toho pocit. Troška zmätkov v hlave z toho či skôr sledovať zobrazenú fotografiu alebo čítať titulky. Dokumentárne spracovanie viac menej klasické, príjemné, oslovilo ma. Fotky sa dotkli mojej inšpirácie, a možno pre zaujímavosť by som mohol i závidieť, že Pani fotografka k foteniu dostane všetko čo chce, svetlo, vietor či dážď. Tým je vždy pripravený jej to splniť. :) Pravda, bola to iste dlhá cesta až k dnešnej sláve, ktorú film predviedol v 90 minútach. Osobne ma najviac uchvátil portrét Johna Lennona a jeho manželky Yoko Ono. O to viac tým, že k nemu vložili ten citový náboj v historickom podtexte. Pridávam ešte poďakovanie kamarátovi, že ma na ten film vytiahol.

Leibovitz's portrait of John Lennon and Yoko Ono taken the morning of the day on which he was shot and murdered.

my 5ti a Sex v Prahe

Včera v noci, teda dnes ráno (0:15) sme si ja a moja návšteva kamarátov v Prahe pustili film. Sex v meste, čo na tom, že jedna osoba (Maťko) nám u toho celí čas chrápala.

Sex v meste. Alebo seriál, ktorí som nikdy nevidel, vo filme. Míle, vtipné, príjemné. Zo slabým hodnotením na csfd, ale čo tam po tom. Môj osobný pocit je predsa pre mňa dôležitejší. Je pravda, romantickým HappyEnd mi pokazil záver filmu, ale inak som uspokojený :D . Celkom pútavý začiatok, vtipné pokračovanie, zobrazená sprostosť ľudí keď kvôli "nevere" ničia svoje šťastie, alebo sa nechávajú uniesť pocitmi-bezmyšlienkoviťe a taktiež ničia svoje životné šťastie. Príjemný filmík pre celu spoločnosť, i pre tých náročnejších i tých kučeravých a romantickejších. No a pre sedmospáčov? Kto vie. To že sa s nim večer pobili o perinu si vôbec nepamätá. :)

nákupná taška

Zase v Prahe, opäť večer, ale čo je nové? Kamaráti prídu pozrieť do Prahy na víkend. No človek by sa netešil? :)

Tak som ešte zbehol čosi nakúpiť, aby po príchode autobusom o 5:30 (ktorý bude meškať aspoň 15 minút) neboli hladní a mali raňajky. Ako som si už zvykol na nákup si brať ruksak. S tým tu zvyčajne behám všade po meste. A ako obyčajne všetko som zmestil do ruksaku. Nepotreboval som žiadnu ***** tašku ktorá by sa na pol ceste roztrhla. Síce tisíce vianočných stromčekov sa prehrnie nákupnými kvádrami denne. To je len tašiek. Občas je tá taška fajn, aspoň mám v čom vyhadzovať plast. Ale udivuje ma i tá moja vlastná produkcia komunálneho odpadu... Nuž všetko jedlo čo si dne skúpim má svoj obal ktorý zaručuje čistotu. Naozaj? Úsmevné , pravda :)

Praha > Partizánske / autobusom

Pokus pripojiť sa na blogger z mobilu zlyhal. Tak ani už neviem o čom som to premýšľal.
Jedna hodina sedem minút. Zdá sa že už sme na Slovensku. A moja myšlienková nálada je fuč. Hlavne že spánok je späť.
A dnes je zase dnes. Zažili ste už niekedy iný deň, ako ten dnešný? Ja teda nie. Inak povedané, zajtra bude horšie, ale nezúfaj, vždy si môžeš povedať, ešte stále je len dnes. :-)

Akého idiota to napadlo dávať ako prvú voľbu po otvorení menu voľbu "cancel" ? Par krát som si tak už zmazal pekný kus textu. Dnes napríklad mail. A prestávka! 15 minút. Idem na WCko.
Jej rada na WC. Tiež dobrý nápad na mušličkových pumpách stavať iba jednu misu. :D Nie nie, nebol som tu ešte, ale rovnaký model pumpy ako v Piešťanoch. Verná kópia.
Okrem toho, vybitá baterka.

---

bohužiaľ pokračovanie textu, bolo napísane na druhom mobilnom zariadení, kde baterka vybitá nebola. Avšak, text sa zmazal. Toto je len úbohá reprodukcia tých više 1500 znakov.

---

Tak naspäť v buse. Misia WC úspešná. Prešiel som na iné mobilné zariadenie, samozrejme z energetických dôvodov. No a tak trochu aj z dôvodov slovenskej sim-karty.
To všetko pre moderný "personal diary."
Kto tie veci vlastne číta? Ved ked PA napíše o svojom novom zážitku, prečíta s to akurát Pi a možno ešte pár starých známych z mačacej planéty. Čo na tom že kdesi na svete Hui napíše to isté v ružovom a iným dátumom. No Luy a Duy sú z toho neuveriteľne nadšený. Ale keď Gadget napíše o svojom novom projekte, Čip a Dale to ignorujú a ďalej sa veselo hádajú v komentároch. Dokonca Monty napíše to isté ako PA a Hui, ale v bledo modrom s ešte krajším dátumom. Všetci jeho potkaní kamaráti sú vo vytržení keď to čítajú. A kto iný? Kto Montyho nepozná? Tony serverov sa plnia textom o každodennosti miliónov ľudí. Moderná sociálna komunikácia, ako rozvíjať medziľudské vzťahy aj keď nemôžme byť spolu. Ved Scooby a jeho bratranec vždy vedia kedy kto zjedol scooby-snack, i keď riešia záhady sveta na opačných kontinentoch. Predsa blogujú. Koniec koncov, je tu aj môj text, v kakaovom prevedení s cukríkovo ružovými srdiečkami, plniaci kdesi disky. Už len kto to bude čítať, okrem tých dvoch ľudí, ktorím to vždy nanútim cez icq. :) Je pravda, blog je novo založený a neprispievam pravidelne. Nádej však ostáva, že keď si zvyknem vás informovať o tom ako sa mi naposledy kakalo, bude vĺčik i poloboh čítať sám od seba, a čo by bol nesmierny úspech keby sa tu našiel komentár i od Mao, či nebodaj Bosorky. Ale tie nech sa hlavne začnú venovať Kronike. Súkromný projekt troch kamarátov, takže verejnosť má smolu. ;)
Hoak!

PS: Ešte len Piešťany. Vlastne, kým som poznačil aspoň chudobnú reprodukciu pôvodného textu, opúšťame Topoľčany. A kým som tu reprodukciu zreprodukoval? No sedím doma za compíkom a je čas obedu! Musím "poriešiť" to mobilné prispievanie. Nikto mi nechce dať darček? :D :D :D

Moje bezvýznamené slová

Parle vous français? Moi non!

Otázka, prečo tu vlastne píše tento článok je bezpredmetná. Už samo jej položenie by evokovalo údiv nad tým prečo taká jednoduchá vec ako stlačiť krížik v rohu tohoto okna nie je prevedená... Pretože nechcem! Budem rád keď ma niekto bude konečne počuť kričať. Samozrejme len ten koho ten krik bude zaujímať. Nemám v úmysle kričať verejne. Len tak, súkromne, jemne, niekde v malej izbe pri sviečke.

> Najhoršie je že ani vlastná osobnosť už nevie klasifikovať svoj postoj, ani jednoduchú potrebu vyjadriť v myšlienke, čo sa napokon prejavuje nesúladom emocionálnej roviny. Neustále vyhýbajúc sa povinnosti ignorujúc vlastný sociálne naučený rebríček hodnôt bez akéhokoľvek jasného dôvodu. Naprostý nezáujem o vlastné idealistické potreby. Tie sú totižto nahradené minimalistickým každodenným pôžitkárstvom bez spoločenskej budúcnosti.

Demagógia vlastného ja!!!

Večer 28. Augusta

Neskorá večera:

Viem nezdravé je to, ale bola dobrá, trošku však presolené... Osmažená cibuľka s cesnakom na troche oleja, do toho šampiňóny, trocha sójovej omáčky , zaliate vodou, podusené, pridaná rajčinová omáčka, a do toho pred pripravený Kus Kus (malé guličky z tvrdej pšenice).

Dostal som Hádanku : všetko uhasý, len oheň zapáli
Z čoho bolo vydedukované, že som už starý. Čo narobím? A tak sme sa od hádanky dopracovali až k páleniu biblie pred prievidzkým kostolom s Litt1om, a fiktívne i Welllferin. Som zvedavý ako sa tá má, mala na dovolenke.


Dobrú noc :)

Zjedz suseda, zachrániš svet

( original 13.09.2007 13:57 )

Po dlhom čase som zas raz rozmýšlal... HEH! Ako zachrániť svet?

Stačilo by, keby celá svetová populácia prešla na kanibalizsmus, okrem vegetariánov samozrejme. Nie len že by dlhé desaťročia nik nehladoval, ale čerstvé mäsko by bolo vždy poruke, u suseda. Z jedného človeka by sa nasýtilo viac ľudí a práve spapaný by už nikoho nezjedol. Teda v smere kontinuity, čím viac by sa jedlo, tým dlkšie by vydržali zásoby potravy. To je perspektívna budúcnosť, no nie? Okrem iného by se nespotrebovalo tolko elektrickej energie, bolo by vela prebytočných áut, nadbytok volného priestoru, klesli by potrebné emisie pre prežitie ľudstva... a tak ďalej. Nakoniec by sme sa mohli zastaviť niekde na hranici polmilónovej svetovej populácie ľudského zverinca. Potom by sa ludia zase uvedomili a prešli k vegetariánstvu. Kým by sa znova vybudovala 7 miliardová svetová populácia, Zem by sa hádam bez zatažujucej rakoviny- ľudstva trochu pozviechala, a možno by sa aj človek zase raz posunul v evolučnom stupni.

Zjedz suseda, zachrániš svte!

Zjesť suseda bohužial nie je povolené štátom a preto vám to odporúčam radšej inú antienviroemntalnu činnosť, štátom povolenú.

Svet je zvláštne miesto

( original 15.02.2007 22:41 )

Svet je zvláštne miesto. Víťazí v ňom kvantita v kooperácii s variabilitou.

-a čo s toho, že tu raz nebudem...

- čo by si z toho chcel mať? Nebodaj by si chcel na tom nejako tažiť?

- rozumel si mi? Ja len chcem vedieť čo z toho... ale asi nie

- no ja si myslím že potom ti to už môže byť jedno (smiech).

- jedno?! Variabilita, variabilita kvantiti víťazí! a nič z toho, nič, bol som len jednou z variacií ...

( otvorená diskusia :o) )

Raport vedeckej stanice ARIW na planéte Wasarr

( original27.01.2006 23:55)

Nezvestný pracovník empirickej oblasti výskumu.

Náš už dlhšie nezvestný pracovník, uznávajúci poznateľnosť sveta zmyslami je stále nezvestný už niekoľko rokov. Naposledy sa zaoberal výskum existencie bytia po smrti, čo sa rozhodol dokázať empirickým pokusom. Rozhodol sa teda podniknúť výskumnú cestu do posmrtnej časti vesmíru, následne tam zostrojiť komunikačné zariadenie a poslať nám správu o svojich objavoch. Bohužiaľ ani za 30 rokov sa mu to nepodarilo a nemáme o ňom žiadne správy. Keďže Členovia Poriadku označili jeho výskumnú výpravu ako samovraždu (vidno že idioti sa nevyznajú vo vede) a protestujú proti ďalšiemu empirickému skúmaniu, požiadali sme poslať za vedcom Skupinu pre zisťovanie skutočností , aby sme sa dozvedeli či ešte žije.

ARIW- Absolútne Relatívny Idiot Wasarru
Členovia poriadku- organizácia podobná policajným zložkám Zeme.
Skupina pre zisťovanie skutočnosti- skupina ktorá reálne dokazuje relatívne skutočnosti (pravdu)

Citát na zamyslenie

(original 31.12.2005 07:00)

„Kým sa zvíjaš vo svojom vlastnom prázdne a môžeš si ešte mysleť, že sa dotýkaš Jedného, no len čo začneš miesiť hlinu, hoci elektronickú , už si stal demiurgom a ten, kto sa pokúša vytvoriť svet, už vopred sa poškvrnil omylom a zlom.“ (z knihy Fouccaltovo Kyvadlo, Umberto Eco )

Sme bezduchý a prázdny? Nemyslím si. Mnoho z nás je asi nenaplnených a hľadáme sa, pretože sa cítime prázdnymi, hľadáme akýsi zmysel svojho života. No niekedy ho nehľadáme na tých správnych miestach, či skôr niekedy sa zaujímame o úplne niečo iné, čo nás nenapĺňa a s pocitom prázdnoty trpíme, uzatvárame svoja zraniteľné ja a obliekame si šaty osobnosti , ktoré nám vtláčajú akýsi pocit uspokojenia na základe zaslepenia, v našom živote. Pri tom možno nájdeme nejaký zmysel, a naplnenia, napríklad stotožnením sa s Jedným*. Staneme sa súčasťou celého univerza. Ale vlastne to nám dáva akékoľvek učenie filozofia. Dáva nám niečo čo nás uspokojí, a uhasí náš smäd z prázdna. Tu prechádzame k základom každého „učenia“ , ktoré má svoj počiatok, a určitým spôsobom vysvetľuje vznik toho všetkého. Hlina ako obraz tvárnej hmoty, s ktorej Prometeus vymodelovala človeka a bohovia mu vdýchli života, či s ktorej vie majster hrnčiar vytvoriť džbán na vodu. Alebo pomyselnú hlinu z kovu , čipov , káblov a inej mechaniky a robotiky, ktorá sa pokúša vytvoriť umelú inteligenciu?

Nemali by sme zabúdať ani na to, že všetci tvoríme svet, a tak ako máme doň niečo prinášať, tak si máme s neho i brať. Máme schopnosti, máme talent a máme svetu čo ponúknuť a vytvoriť v ňom kúsok seba, ale taktiež sa naučiť prispôsobovať a učiť sa od ostatných ľudí, pretože myslieť si, že len ja mám správny názor a snažiť sa pretvoriť svet, podľa vlastného gusta je veľkou chybou, ktorá by zničila rôznorodosť a krásu sveta. Naučme sa preto rešpektovať a spolupracovať na vytváraní nášho sveta a nie bezhlavo presadzovať vlastný názor.

Čo iné ešte vám napovedal citát z knihy Fouccaltovo kyvadlo?

------------------------------------------------------------------------------------

*Jedno- Mikuláš Kuzánksy (renesančný filozof) tvrdil, že Jedno je základom všetkého, je stotožňované z bohom, je dokonalé, nekonečné, je všetkým. (Môžeme chápať ako druh Panteizmu.)

*demiurg – vyššia (tvorivá) moc

PS: Za to že som sa dostál k tomu citátu, ďakujem svojej kamarátke, pretože, ja som túto knihu ešte nečítal.

Problém 42. a 43.

( original 27.12.2005 01:10 )

Problém číslo 1: existencia problémov

Problém 2: Problém číslo 1

Problém 42: Pravda je tak absurdná, neuveritelná, nelogická, a pre ludské myslenie neprijatelná, že človek ktorý si ju uvedomí s ňou nemuže existovať a najpravdepodobnejšie sa zblázni, stane sa z neho troska. Ak mu je však táto pravda ukradnutá, jej poznanie prežije bez ujmy.

Problém 43: Cesta k uvedomeniu si pravdy je veľmi namáhavá a náročná a ten kto nemá o jéj poznanie naozaj velký záujem, ju nezdolá , lebo koniec koncov sa mu nebude chcieť.

Teória nezmyselnosti

( original 13.11.2005 23:13 )

Dnes je už všeobecne známe, že existuje Vesmír ,a i pri maximálnej objektívnosti musím podotknúť, že je to ten najbombovejší zábavný park aký poznám v celej vtipnej stránky existencie.

Dnes je už všeobecne známe, že existuje Vesmír ,a i pri maximálnej objektívnosti musím podotknúť, že je to ten najbombovejší zábavný park aký poznám v celej vtipnej stránky existencie. Bol otvorený za jednej obrovskej akcie, ktorí prilákala miliardy bytostí s celej existencie, ktoré chceli sledovať jednu obrovskú megaexplóziu, pri príležitosti otvorenia parku. Bola taká úžasná, že kritici, ktorých si najali majitelia iných zábavných parkov ju označili ako: „Kopu hurhaju a veľkého tresku na miliardy kilometrov štvorcových a nič s toho, len rušenie pokoja a niekoľko exabiliard ton nového prázdneho priestoru, ktorí bezdôvodne rastie.“ Táto udalosť sa potom podľa ich kritiky začala aj nazývať Veľký tresk. No ale aj tak to je to najnavštevovanejší park v celej histórii existencie. (Poznámka: nie že by existencia nejakú históriu sama o sebe mala keďže si tu existuje len tak neustále v prítomnosti).

Základný balík služieb a atrakcií v tomto parku sa nazýva Život. Je komplexný a za jednorazový poplatok, si ich môžete prežiť hneď niekoľko kombinácií, podľa vlastného výberu. Akurát že vstup do praku je pre menej bohaté bytosti vždy mierne zložitejší. Iba ty najbohatší si môžu dovoliť vstúpiť, čo sa v tomto parku nazýva narodiť z niečo ako napríklad fľaška tekili. Ale to tiež ešte záleží podľa toho akú životnú formu si vyberiete. Môžete tu zažívať rôzne dobrodružstvá, od rôznych neprekonateľných adrenalínových športov, hyper-adrenalínové športov, ako sunsurfing* či novadraving*, po úžasné vojny a utrpenie. Je ich tu obrovské množstvo, preto si treba najskôr pričítať krátku príručku Úskalia parku života. A jednou fantastickou výhodou tohto parku je že obsahuje čas*, ktorého výhodou je že vám umožňuje meniť aktuálny stav vecí, vo váš prospech, ale zároveň i aktuálny stav vás môže meniť vo svoj neprospech. Ďalšou výhodou je že ma taktiež tri priestorové dimenzie. Ostatné sú filtrované cez špeciálne zariadenia, čiže vám tam je hneď všetko jasnejšie a nemáte v tom taký chaos. No a na záver, Majiteľ parku , Bob Bôbovič, prezývaný Veľký Bob, tvrdí, že v danom parku sa nachádza i logika a že tu má všetko svoj zmysel i napriek tomu, že je dokázané, že logika neexistuje a žiadnym spôsobom ani výskumom sa nepodarilo zistiť čo slovo zmysel znamená. Mnoho uznávaných vedcov sa domnieva že to slovo je iba výmyslom Veľkého Boba a ja to nezmysel.

_______________________________________________________________________
sunsurfing* - surfovanie vo vonkajšej koróne hviezd
novadraving* - vyhľadávanie hviezd meniacich sa na supernovi a využívanie ich svetelnej energie na únik z bezprostrednej blízkosti vo chvíli keď vybuchujú.
čas* - vec, ktorú existencia z duše nenávidí (pre úplnú definíciu pozri SLOVNÍK CUDZÍCH DIMENZIÍ )

Budúcnosť

( remake of original 12.08.2005 13:41)

...tak kráčaš osamelý uličkou. Prší hustý dážď, voda ti steká po tvári a z premočeného oblečenia kvapká voda...

Celý tvoj život ktorý si si staval na svojich úspechoch a práci pre spoločnosť je pomaly v troskách. Všetko sa ti kazí, samé nepríjemnosti, naštvaný ľudia, všetko sa vyvíja zlým smerom, polícia, právnik... Nevieš čo más robiť. Dnes bol hrozný deň! Teraz, len tak bezcieľne blúdiš mestom. Pouličné lampy prvým blikaním vítajú nadchádzajúci večer. Únava a neustále premýšľanie, trápenie sa ta zmáha. Už máš všetkého po krk! Žial sa mení na hnev, koncentruje sa, exploduje... kopneš do najbližšieho smetného sudu a ten sa z rachotom zvalí na zem.

Vtedy ťa upúta akýsi plagát na stena. Dýchaš zhlboka. Na plagáte stojí: "Neviete si dať rady s problémami a starostami? Trápi vás hľadanie lásky? Nahliadnite do toho čo sa vám prihodí... Navštívte a poradte sa s médiom Aezazel!" Pod nápisom sa skvie veľká šípka ukazujúca hore schodmi do budovy.

Myslíš si že sa na teba konečne usmialo šťastie? Predsa len príde pomoc, možno to všetko ešte vyriešiš? Vykročiš hore chodmi. Ja to už viem, pretože kráčaš ku mne. Už na teba čakám.

Chodba do ktorej si vošiel je pochmúrna, na stenách sú svetlá v tvare svietnikov a sviečok. Kde tu bliká halogénka. Do nosa ti udrel zápach vonných tyčiniek. Dvere pred tebou na konci chodby sú pootvorené. Lákajú ťa dnu. Neisto vojdeš. "Sadni si." prekvapí ťa môj hlas. Otvoríš ústa aby si niečo povedal no ... "Netreba nič hovoriť, len si sadni." Zaznie znova môj hlas. Zaskočený, neistý, zmetený si sadáš do kresla oproti mne. "Prišiel si žiadať o pomoc o radu. Chceš vedieť čo más spraviť, chceš poznať budúcnosť. Ako získať späť svoj starý život. S nádejou sem prichádzaš, že ja ti pomôžem!

Áno, budúcnosť! Ta nekonečna konečnosť. Možnosti bez hraníc. Môžem ti ich zobrať pár slovami! Naozaj to chceš?" Zaskočený, vystrašený sedíš v kresle, nezmôžeš sa ani na slovo. "Áno vidím pochybnosti, vidím, že si zmätený. Myslíš si, že tvoje trápenie je obrovské a každý pokus s nádejou na tvoju záchranu stoji za to. Tak ma dobre počúvaj. To čo ti ponúkam ja, je iba hola a čistá skutočnosť. To čo sa stane a čo nezvrátiš. Ponúkam beznádej za peniaze! Je jedno s akým koncom, dobrým ,či zlým. Môžem ti zobrať slobodu! Je však toľko možných budúcnosti, stačí si vybrať. Naozaj ti tu mám vyložiť tú ktorá sa stane? Ale bude ťa to stáť mnoho. Viac než len par drobných. Bude ta to stáť tvoju vlastnú slobodu! Voľba je len na tebe!

Stopárov Sprievodca Galaxiou (Dougles Adams)

( original 20.09.2005 06:16 )

Irónia plná humoru! A jeden nepravdepodobný príbeh, ktorí s ničím tak úplne nesúvisí a je dielom stopercentnej náhody, ktorá vznikla , keď jedna malá myška chybne zadala údaj na prepočítanie do počítača. Ten potom vytvoril reťazovú reakciu sekvencií, ktoré úplne nezmyselne vygenerovali príbeh v autorovej hlave.

Niektorí o ňom už počuli, či už ako knihe, alebo najnovšie o filme a poniektorí nie. Ja som čítal (resp. videl) obe verzie a musím povedať že obe sú výborné, i keď kniha predsa len o ničo lepšia. Kniha Stopárov Sprievodca Galaxiu je plná irónie života podanej tak bláznivým vesmírom, až by to mal nejeden pedant neznášajúci chaos problém stráviť. Jedna z najhumornejších knižiek akú som čítal. Mne osobne sa veľmi páčila a už sa neviem dočkať kedy si chytím aj ja nejakého toho vesmírneho stopa a v najbližšom galaktickom kníhkupectve si zoženiem najpredávanejšiu knihu v celej galaxii , ktorá je omnoho lepšia než Galaktická encyklopédia.

Taká malá upútaka:

Arthur Dent je jednoduchý Angličan, ktorému jedného dna bez slova prídu zbúrať dom, kvôli stavbe novej diaľnice. Snaží sa tomu zabrániť vylihovaním v blate pred buldozérom. Vedúci mu dohovára, že už je márne protestovať, že plány boli prístupné verejnosti už 4 mesiace na mestskej radnici a že ak chcel, mal sťažnosť podať skôr.... Akou veľkou iróniou je, keď o nejakých 20 minút sa po celej oblohe zjavia obrovské kovové kvádre- mimozemské lode, ktoré vyhlásia: „Milí pozemšťania, ako iste viete, kvôli stavbe novej hyperpriestorovej diaľnice, ktorá bude viest cez vašu slnečnú sústavu, bola určená vaša planéta na demoláciu....

Ďalšími dielmi, pokračovaniami knihy sú:
Reštaurácia na konci vesmíru
Život, vesmír a všetko
Zbohom a ďakujem za ryby
Zväčša neškodná

Chystám sa si ich prečítať

PS 2008: už dávno som si ich prečítal, dokonca i v mobile som nosil rozhlasovú hru od BBC radio fonics :)

Kto sme? Samé tajomstvo

( original 12.12.2004 13:48 - read comment)

Veľmi rtátke, ani sa neoplatí čítať :)

Sme plný tajomstiev. Vie niekto o vás úplne, úplne všetko? Určite nie. A možno ani vi neviete o sebe všetko.

Kto sme?

Priznám sa, ja sa nepoznám. Neviem kto v skutočnosti som. Volám sa Eugen, ale som to ja? To netuším. A ak netuším kto som v tomto života, čo potom ak existujú aj ďalšie životy, inkarnácie? Kto som potom v celej tej Existencii...

O čom som chcel vlastne písať? Už neviem. Z myšlienok už ostali len pocity a aj tie sa vytratia a ostanú len spomienky. A život ide ďalej. Zase sa môžem usmievať, lebo sa mi podarilo zabudnúť na to množstvo otázok, ktoré trápia moju hlavičku :)

__________________

úrivok:

Si vždy určený jediným momentom; nie si určený dvoma momentmi dohromady. Ak poznáš tajomstvo života v jednom okamihu, poznáš celé tajomstvo života, pretože jeden okamih dostaneš vždy- a ty vieš ako ho žiť, ako byť absolútne v ňom.

Myseľ je ako strom: otázky rastú na strome ako listy. Keď odtrhneš jeden list, strom ho nahradí nejmenej tromi novými. Tak robí záhradník strom silným, s bohatým olistením.

Myseľ je veľmi produktívna čo sa otázok týka. Vyrába len otázky. A každú odpoveď myseľ v okamihu zmení na stovky otázok. Žiadna odpoveď nedokáže myseľ zastaviť.

OSHO kniha: Perly v kapse u vesty

Splodiny továrne s názvom mysel...

( original 03.12.2004 23:45 )

...a neznalosť vlastných pocitov. Stratený sám v sebe. Tak sa dá vyjadriť jeden druh mojich psychických stavov...

Už mám niekedy pocit ,že som sa fakt zbláznil. Asi by som potreboval psychológa :) Ale poďme už k tomu ,čo som to dnes večer ,v danej chvíli posplietal na papier.

Kde ste kto? hmm...

Úplne bez motivácie. Môžem sedieť a čumieť niekam do blba aj celé hodiny. Tak prázdny pocit. Ešte šťastie ,že nejaká časť mňa tam vnútri žije. Že ako-tak rozmýšľam . Tlačí ma, drží ma pri živote. Som akýsi bezduchý. Pred chvíľou plný energie, síce som bol ako lev v klietke (zatvorený vo svojej izbe). A teraz? Hrozný, zožierajúci, modrý, trasúci, dutý cit. „No tak! Už prestaň!“ Hovorí mi moje vnútro. No tvár stále akási kamenná, zúbožená. „Poďme!“ Nevníma nič, všetko len tak duto, povrchne, druhorade...

Už sa preberám... Síce niesom šťastný, ale hlavne že znova som. Aké krásne je dýchať.

Tak a posúďte? Niesom psychický chorí? Náladovosť ma chytá v poslednom čase a tak pod. Tak teda to bol pokus o reprodukciu mojich pocitov. Čo viac dodať. Ach jaj, ja sa v sebe nevyznám. Vie niekto pomôcť? Ja žijem iba snom, no mŕtvy som životom.

A ešte báseň ,ktorá pri tom vznikla ,len ešte premýšľam nad názvom.

úsmev, tak pekný
nemusí byť šťastný
ale vždy má hĺbku
smiech je hlasný

dýchať,
čo to znamená
je to život ?
je to premena ?

byť uvolnený
užívať si svet
dýchať
väčšej krásy niet

cítim sa znova
vonia zase svet
život rastie
mne chutí med

och, tak sladučký
za svetlom mesiaca
naťahujem rúčky
prázdnota sa stráca

temnotu bielu
nahrádzajú tmavé svetlá
tichá predzvesť
opäť ma stretla.

Moje sebectvo

(original 17.11.2004 20:40)

Moje sebectvo

Som sám
niekde v temnotách
som spútaní
v kovových reťaziach

Prečo tak
keď to tak ani nemusí byť
vnútro svoje zožieram
a stačilo by len oči otvoriť...

no mám strach!

ak sú tie okovy ozajstné
potom je nimi strach
zbaviť sa strachu znamená
premeniť ich v prach

to je mojou túžbou
oči otvoriť,
nájsť ružu krásnu
vôňou sa omámiť

ja chcem nájsť
i keď obrovská je lúka
aspoň jeden kvet
pri ktorom moje srdce puká

pri ktorom i krvi
poslednú kvapku vyleje
aby kvet nevyschol
život svoj mu daruje

chcem, túžim, a chcem!

ju pri sebe mať
túžim nájsť v sebe ten kvet,
a jéj ho darovať,
no pre mňa možno takej niet.

Dnes Svieti Slnko

( original 12.11.2004 23:45 )

Napíšem vám len tak teraz rýchlo, lebo...

no kým zo mňa dneska moje šťastie nevyprchá...

Dnes mám super náladu, i keď pár vecí nevyšlo, ale to nevadí. Chcem sa s vami o ňu podeliť. Väčšinou si ľudia radi nechávajú šťastie pre seba, ale akonáhle sa im niečo stane, hneď to musí vedieť „celá dedina“. Ale o tom dnes nie...

Už dávno som sa necítil tak super. Dnes mi aj moja hlava (večne, nekonečne premýšľajúca) dala pokoj. Dnes ma už neotravovali tie myšlienky, čo v poslednom čase. Znova som bol uvolnení... Už som nepremýšľal nad tím akí som, kto som. Už som nebedákal nad vlastnou „dokonalosťou“ ,ale tešil som sa s tých najmenších nedokonalostí. Konečne bolo slnko žlté a mraky biele... Konečne malo všetko tvar, konečne som zas cítil tú úžasnú nedokonalosť vôkol. Akí to je krásny pocit pre ruky, keď sa môžu niečoho dotknúť a cítia tie jemné nerovnosti. A nie dokonalé hladké plochy, studené bez života. A možno som konečne prekonal či dosiahol jednu svoju túžbu...

A na záver niečo na zamyslenie :
Svet si tu len tak jednoducho a prosto existuje. To čo mu dáva tvar kladný čí záporný sme my.

Túžba a rozprávnie

(november 2004 - enyon)

Zamyslenie sa nad túžbou no hlavne omrvinka seba.

Blesky a Hromy minulé
už nemáte silu,
aj túžby a priania,
veselé chvíle
už ste len zdania
vzdialené míle...

Každý po niečom túžime. Naše túžby nás denne ovplyvňujú, ale chceme naozaj to po čom túžime? Zaujímavá otázka. Na ňu som prišiel vlastne až teraz.

Mnohý čo píšte do svojich blogov, viete naozaj pekne písať. Má to hlavu i pätu a je to podané zaujímavo. Jednou z mojich túžob je vedieť písať aspoň spolovice tak krásne ako niektorí z vás. Aj ja chcem podať nejakú svoju myšlienku , chcem ... Rozmýšľam ako to správne povedať, ako sa správne vyjadriť... Chcem dať kúsok seba ostatným , aj viac. Len si berte ak potrebujete. Len mám strach! Strach z toho že ma môžete roztrhať na kusy a zo mňa neostane nič. Ale keď sa zamyslím, byť „nič“ by mi ani tak nevadilo. Tak potom z čoho más strach? Druhá časť mojej osobnosti by zas “ničím“ byť nechcela, práve naopak ona chce byť vždy niečim, chce vyniknúť. To ona neustále túži, niečoho sa dožaduje. Asi ona má strach. Lenže obidve som ja. Aspoň si to teda myslím.

Možno som napísal niečo zaujímavé, možno nie. Ale hlavné je že som v tomto malom kúsku textu podal omrvinku seba. Len škoda že to čo napíšem neviem aj povedať, neviem sa o tom rozprávať a hlavne s tými ktorí sú na dosah ruky k môjmu srdiečku.

...a znova kráčam,

hneď tu a teraz,
bolesť a šťastie sú moja sila

čo poháňa ma v pred.

Začiatok

Všetko má svoj začiatok i koniec, i keď niečo pretrváva dlhší čas. Pretrváva, čo to znamená? Asi toľko že drží formu. Tak ako ľudské telo má informáciu DNA o tom akú štruktúru ma udržiavať tak žije a existuje pokým to dokáže. Až jedného dna príde koniec. Tak som ja časom prestal prispievať na môj enyon.blog.sk. Upadol záujem a nebolo čo povedať. Je zbytoční písať keď človek nemá čo povedať, alebo teda aspoň nemá ten pocit. Ved kto vie či tie jeho textové blúdi niečo znamenajú pre niekoho :) ...

Kto verí v reinkarnáciu tak ju tu na tomto mieste zažije. Môj starí blog už používať asi nebudem, ale jeho duša , myšlienka sa prevtelí do novej podoby...

Oddnes Enyon Eugenius bloguje na adrese enyon dot blogspot dot com. :o)