Chodba do ktorej si vošiel je pochmúrna, na stenách sú svetlá v tvare svietnikov a sviečok. Kde tu bliká halogénka. Do nosa ti udrel zápach vonných tyčiniek. Dvere pred tebou na konci chodby sú pootvorené. Lákajú ťa dnu. Neisto vojdeš. "Sadni si." prekvapí ťa môj hlas. Otvoríš ústa aby si niečo povedal no ... "Netreba nič hovoriť, len si sadni." Zaznie znova môj hlas. Zaskočený, neistý, zmetený si sadáš do kresla oproti mne. "Prišiel si žiadať o pomoc o radu. Chceš vedieť čo más spraviť, chceš poznať budúcnosť. Ako získať späť svoj starý život. S nádejou sem prichádzaš, že ja ti pomôžem!
Áno, budúcnosť! Ta nekonečna konečnosť. Možnosti bez hraníc. Môžem ti ich zobrať pár slovami! Naozaj to chceš?" Zaskočený, vystrašený sedíš v kresle, nezmôžeš sa ani na slovo. "Áno vidím pochybnosti, vidím, že si zmätený. Myslíš si, že tvoje trápenie je obrovské a každý pokus s nádejou na tvoju záchranu stoji za to. Tak ma dobre počúvaj. To čo ti ponúkam ja, je iba hola a čistá skutočnosť. To čo sa stane a čo nezvrátiš. Ponúkam beznádej za peniaze! Je jedno s akým koncom, dobrým ,či zlým. Môžem ti zobrať slobodu! Je však toľko možných budúcnosti, stačí si vybrať. Naozaj ti tu mám vyložiť tú ktorá sa stane? Ale bude ťa to stáť mnoho. Viac než len par drobných. Bude ta to stáť tvoju vlastnú slobodu! Voľba je len na tebe!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára