streda 3. septembra 2008

Moje bezvýznamené slová

Parle vous français? Moi non!

Otázka, prečo tu vlastne píše tento článok je bezpredmetná. Už samo jej položenie by evokovalo údiv nad tým prečo taká jednoduchá vec ako stlačiť krížik v rohu tohoto okna nie je prevedená... Pretože nechcem! Budem rád keď ma niekto bude konečne počuť kričať. Samozrejme len ten koho ten krik bude zaujímať. Nemám v úmysle kričať verejne. Len tak, súkromne, jemne, niekde v malej izbe pri sviečke.
> Najhoršie je že ani vlastná osobnosť už nevie klasifikovať svoj postoj, ani jednoduchú potrebu vyjadriť v myšlienke, čo sa napokon prejavuje nesúladom emocionálnej roviny. Neustále vyhýbajúc sa povinnosti ignorujúc vlastný sociálne naučený rebríček hodnôt bez akéhokoľvek jasného dôvodu. Naprostý nezáujem o vlastné idealistické potreby. Tie sú totižto nahradené minimalistickým každodenným pôžitkárstvom bez spoločenskej budúcnosti.

Demagógia vlastného ja!!!

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Chceš písať? Tak píš. Všetko čo ťa napadne. Písanie oslobodzuje, tak ako niektorých kresba, či fotka. Písanie je skvelá vec. Chceš kričať? tak krič! smelo do toho!
Musela som si to prečítať 3 krát bo na prvý som nepochopila ani slova... samozrejme lebo nerozmášlam:D
viem co si chcel povedat a rozumiem... naprosto. len to neviem prelozit xD