piatok 5. septembra 2008

Praha > Partizánske / autobusom

Pokus pripojiť sa na blogger z mobilu zlyhal. Tak ani už neviem o čom som to premýšľal.
Jedna hodina sedem minút. Zdá sa že už sme na Slovensku. A moja myšlienková nálada je fuč. Hlavne že spánok je späť.
A dnes je zase dnes. Zažili ste už niekedy iný deň, ako ten dnešný? Ja teda nie. Inak povedané, zajtra bude horšie, ale nezúfaj, vždy si môžeš povedať, ešte stále je len dnes. :-)

Akého idiota to napadlo dávať ako prvú voľbu po otvorení menu voľbu "cancel" ? Par krát som si tak už zmazal pekný kus textu. Dnes napríklad mail. A prestávka! 15 minút. Idem na WCko.
Jej rada na WC. Tiež dobrý nápad na mušličkových pumpách stavať iba jednu misu. :D Nie nie, nebol som tu ešte, ale rovnaký model pumpy ako v Piešťanoch. Verná kópia.
Okrem toho, vybitá baterka.


bohužiaľ pokračovanie textu, bolo napísane na druhom mobilnom zariadení, kde baterka vybitá nebola. Avšak, text sa zmazal. Toto je len úbohá reprodukcia tých više 1500 znakov.


Tak naspäť v buse. Misia WC úspešná. Prešiel som na iné mobilné zariadenie, samozrejme z energetických dôvodov. No a tak trochu aj z dôvodov slovenskej sim-karty.
To všetko pre moderný "personal diary."
Kto tie veci vlastne číta? Ved ked PA napíše o svojom novom zážitku, prečíta s to akurát Pi a možno ešte pár starých známych z mačacej planéty. Čo na tom že kdesi na svete Hui napíše to isté v ružovom a iným dátumom. No Luy a Duy sú z toho neuveriteľne nadšený. Ale keď Gadget napíše o svojom novom projekte, Čip a Dale to ignorujú a ďalej sa veselo hádajú v komentároch. Dokonca Monty napíše to isté ako PA a Hui, ale v bledo modrom s ešte krajším dátumom. Všetci jeho potkaní kamaráti sú vo vytržení keď to čítajú. A kto iný? Kto Montyho nepozná? Tony serverov sa plnia textom o každodennosti miliónov ľudí. Moderná sociálna komunikácia, ako rozvíjať medziľudské vzťahy aj keď nemôžme byť spolu. Ved Scooby a jeho bratranec vždy vedia kedy kto zjedol scooby-snack, i keď riešia záhady sveta na opačných kontinentoch. Predsa blogujú. Koniec koncov, je tu aj môj text, v kakaovom prevedení s cukríkovo ružovými srdiečkami, plniaci kdesi disky. Už len kto to bude čítať, okrem tých dvoch ľudí, ktorím to vždy nanútim cez icq. :) Je pravda, blog je novo založený a neprispievam pravidelne. Nádej však ostáva, že keď si zvyknem vás informovať o tom ako sa mi naposledy kakalo, bude vĺčik i poloboh čítať sám od seba, a čo by bol nesmierny úspech keby sa tu našiel komentár i od Mao, či nebodaj Bosorky. Ale tie nech sa hlavne začnú venovať Kronike. Súkromný projekt troch kamarátov, takže verejnosť má smolu. ;)
Hoak!

PS: Ešte len Piešťany. Vlastne, kým som poznačil aspoň chudobnú reprodukciu pôvodného textu, opúšťame Topoľčany. A kým som tu reprodukciu zreprodukoval? No sedím doma za compíkom a je čas obedu! Musím "poriešiť" to mobilné prispievanie. Nikto mi nechce dať darček? :D :D :D

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

darcek? aky darcek by si chcel? zivot je tym najvacsim darom aky mas :)

enyon eugenius povedal(a)...

(4 litt1e) :) to sa vzťahovalo k tomu že musím vyriešiť mobilne prispievanie... vieš hodilo by sa lepšie modernejšie zariadenie :lol: No jo. Aspon nepodareny vtip vivola rekacieu a zmysluplnu dokocne ;)